Niekde sa hovorí až o poklese na 6,5 percenta. V roku 2017 pritom Čína rástla tempom 6,9 percenta. Situáciu potvrdzuje aj Manufacturing PMI index tejto krajiny, ktorý klesol pod hodnotu 50. Pritom stav pod touto hodnotou signalizuje negatívny vývoj.
Čína si je vedomá toho, že aktuálne informácie o stave rastu jej ekonomiky nie sú práve najlepšie. Samozrejme, veľkú rolu v tomto smere má aj obchodná vojna s USA a všeobecne globálne spomalenie, s ktorým sa pomaly začína počítať do budúcna. Keďže Čína sa situácii nechce len prizerať, napumpovala svoju ekonomiku ďalšími novými peniazmi. Konkrétne sa jedná o stimul, pri ktorom čínska centrálna banka PBOC „natlačí“ 560 miliárd juanov (83 miliárd dolárov) do finančného systému, aby zvládla situáciu vysokej likvidity. Jedná sa o vôbec najväčší stimul v histórii Číny.
Stimul prichádza v čase, keď firmy a aj bežní občania vyberajú z bánk množstvo peňazí. Dôvod je úplne prozaický a cyklický: obdobie platenia daní. Centrálna banka tak pomáha ostatným bankám znížiť náklady na financovanie nižšej likvidity.
PBOC pravidelne poskytuje bankám extra likviditu, aby sa vyhla kolapsu systému. 16. január môžeme v Číne tradične považovať za vrchol daňových platieb. Pred rokom táto forma podpory predstavovala 270 miliárd juanov. Je vcelku problém, keď sa musí situácia s masívnym vyberaním hotovosti zachraňovať takýmto spôsobom. Vždy sa však nájde záchranné koleso, či už je to QE (kvantitatívne uvoľňovanie) alebo iný nástroj. To sa mimochodom nedeje len v Číne, ale aj u nás. Veď ECB skončila program QE po dlhých rokoch len nedávno, koncom decembra 2018. Podobné kroky sa diali všade po svete, niekde ešte stále pokračujú. Bežného človeka pri tom logicky napadne, či by takto niekto zachránil jeho, ak by nesplácal hypotéku. Ale to je už iná téma.....
Skúsme teraz nechať rekordný stimul bokom a pozrime sa na vývoj dlhu a HDP. Áno, je super, že čínske HDP je pomerne vysoké a je tu predpoklad, že Čína sa napríklad o 10-20 rokov môže stať najväčšou ekonomikou na svete. Treba však spomenúť jedno zásadné riziko. A nejde o obchodnú vojnu ani ekonomické spomalenie. Tým rizikom je dlh, ktorý rastie rýchlejšie než HDP za posledné roky. Rast HDP za posledné roky spomaľuje a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Neradostný podiel vládneho dlhu Číny na HDP ukazuje priložený graf.
Veľké množstvo investícií si pýta svoju daň vo forme dlhu. Avšak podstatné je, že dlh dnes v Číne rastie príliš rýchlo a jedného dňa môže ohroziť nielen Čínu, ale v globále aj svetovú ekonomiku. Je síce pravda, že dnes je v porovnaní s Gréckom, Talianskom, ale aj USA pomerovo ešte nízky. Avšak rozhodne nie zanedbateľný.
