Reč je o stopnutí zvyšovania sadzieb v USA aspoň v tomto roku a - pokiaľ by to bolo nevyhnutné - tak aj ich opatrné znižovanie.
Európska centrálna banka ECB zase nemá problém opätovne spustiť program QE (kvantitatívne uvoľňovanie) ako určitý stimul ekonomiky. Keďže úrokové sadzby v EÚ nemajú kam klesať a negatívne ECB nechce (aj keď nie je vylúčené, že k nim raz v budúcnosti pristúpi), tak je možné, že v neďalekej budúcnosti bude QE opäť plne podporovaný. Či umelo vytváraný hospodársky rast za cenu vysokého dlhu je efektívny a účinný je už na inú debatu...
V tomto týždni centrálni bankári zasadali aj v Austrálii. Z ich rétoriky vyplynulo, že ich niektoré dáta negatívne prekvapili a teda z nich „nesršal“ neúmerný optimizmus ako u kolegov z ECB či Fedu. Austrálsky dolár po zasadnutí prudko oslaboval.
Globálny rast HDP má podľa IMF (Medzinárodný menový fond) klesať, aj keď sú to stále celkom dobré čísla. V roku 2019 by to malo byť 3,5 percenta a v roku 2020 3,6 percenta. Tento výhľad (január 2019) je oveľa horší oproti odhadom z minulého roka (predpoveď na 2019 v apríli 2018 bola až 3,9 percenta a v októbri to bolo už len 3,7 percenta). Samozrejme, hlavným dôvodom bolo zvyšovanie sadzieb USA s cieľom spomaliť prehriatu ekonomiku, ako aj obchodná vojna a politické riziká v EÚ, vysoký dlh krajín a tiež nárast populizmu.
Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ďalší odhad, pretože zvyšovanie sadzieb sa zastavilo, no napriek tomu každá ekonomika ohlasuje spomalenie rastu a horšie čísla. Na druhej strane pozitívnou globálnou štatistikou je podľa TopForex silná úroveň zamestnanosti, resp. nízka nezamestnanosť. V Taliansku to však nevyzerá vôbec dobre, keďže sú „technicky“ v recesii, dokonca už aj s novým krachom jednej banky. Taliani sú v tejto situácii najmä vďaka svojmu neefektívnemu hospodáreniu, no a tiež neskutočne vysokému dlhu. Prípadné zvýšenie sadzieb (ešte je nejasné, či niekedy vôbec bude) by mohlo celú situáciu ešte zhoršiť. Za svoju situáciu si Taliansko môže samo, ale určite bude obviňovať EÚ, ako sme zvyknutí.
